Názor, že poznanie je hodnotné, tvorí kľúčový predpoklad epistemológie. Vo svojej klasickej podobe je vyjadrený komparatívnou tézou, že poznanie je hodnotnejšie než pravdivá mienka. Rôzne teoretické pokusy o vysvetlenie hodnoty poznania však doteraz neboli definitívne úspešné. Môže za to najmä tzv. problém pohltenia, v dôsledku ktorého akýkoľvek konštituent poznania nad rámec pravdivej mienky nemôže byť zdrojom hodnoty poznania. Časť autorov preto obracia pozornosť k fenoménu porozumenia, ktoré označujú za primárnu epistemickú hodnotu, pričom skúmanie hodnoty poznania odsúvajú (...) do úzadia. V tejto situácii spočíva možné riešenie problému hodnoty poznania v odmietnutí predpokladu, že vysvetlenie hodnoty poznania musí byť univerzálne. Tým sa otvára priestor pre pluralistické koncepcie, ktoré rozličným poznatkom pripisujú odlišné druhy hodnôt. (shrink)

In this article I am dealing mainly with the following notions: “perception apparatus” (Weltbildapparat), “view of the world” (Weltbild, picture of the world) and “representation”. The first and the second ones belong to the basic notions in the vocabulary of K. Lorenz’s evolutionary epistemology, the third in cognitive sciences. I seek to demonstrate the relationships between them. This analysis is put in a broader context, indicating the relationships between expensively developing cognitive sciences and evolutionary epistemology (much less popular today). It (...) is quite easy to determine what the perception apparatus is, however, it is harder to state what the view of the world, especially in its ontological aspect, is. Nevertheless, the view of the representation in the context of evolutionary epistemology points to the fact that this notion is still unclear and many representational features can be assigned to objects which, as it seems, are not representations according to cognitive sciences. (shrink)

Tekst dotyczy trzech koncepcji doświadczenia religijnego: K. Dąbrowskiego, J. Fowlera i K. Osera. Swoje uzasadnienie znajdują one w psychologii rozwoju osobowości i nie są zależne od konkretnej historycznej religii lub teorii religii. Doświadczenie religijne opisywane jest za pomocą modelu rozwoju wielopoziomowego, rozwoju stadialnego i rozwoju orientacji religijnej. Ich kryteriami są postawy, wartości i świadomość, które kształtują się wraz z rozwojem poznawczym i moralnym człowieka, natomiast źródeł metodologicznych można szukać w teoriach rozwoju osobowości J. Piageta i E. Eriksona, L. Kohlberga.

Táto kritická štúdia sa zameriava na problematiku spolupráce a pravidiel, diskutovanú Jaroslavom Peregrinom v knihe Človek a pravidla. Okrem extenzívneho exkurzu do osnovy Peregrinových hlavných myšlienok a argumentov budú systematicky analyzované niektoré kľúčové otázky patriace do tejto interdisciplinárnej teoretickej oblasti, pričom sa kriticky posúdia niektoré prvky Peregrinovho špecifického prístupu. Konkrétne, budem argumentovať, že Peregrinom preferovaná koncepcia pravidla - ako propozičného poznania, že niečo by malo nejako byť - nemôže dobre slúžiť jeho zámerom, ak chce udržať jeho evolučný prístup k (...) pravidlám. (shrink)

BackgroundIn response to COVID-19 pandemic, the Government of Uganda adopted public health measures to contain its spread in the country. Some of the initial measures included refusal to repatriate citizens studying in China, mandatory institutional quarantine, and social distancing. Despite being a public health emergency, the measures adopted deserve critical appraisal using an ethics and human rights approach. The goal of this paper is to formulate an ethics and human rights criteria for evaluating public health measures and use it to (...) reflect on the ethical propriety of those adopted by the government of Uganda to contain the spread of COVID-19.Main bodyWe begin by illustrating the value of ethics and human rights considerations for public health measures including during emergencies. We then summarize Uganda’s social and economic circumstances and some of the measures adopted to contain the spread of COVID-19. After reviewing some of the ethics and human rights considerations for public health, we reflect upon the ethical propriety of some of Uganda’s responses to COVID-19. We use content analysis to identify the measures adopted by the government of Uganda to contain the spread of COVID-19, the ethics and human rights considerations commonly recommended for public health responses and their importance. Our study found that some of the measures adopted violate ethics and human rights principles. We argue that even though some human rights can sometimes be legitimately derogated and limited to meet public health goals during public health emergencies, measures that infringe on human rights should satisfy certain ethics and human rights criteria. Some of these criteria include being effective, strictly necessary, proportionate to the magnitude of the threat, reasonable in the circumstances, equitable, and least restrictive. We reflect on Uganda’s initial measures to combat the spread of COVID-19 and argue that many of them fell short of these criteria, and potentially limit their effectiveness.ConclusionThe ethical legitimacy of public health measures is valuable in itself and for enhancing effectiveness of the measures. Such legitimacy depends on the extent to which they conform to ethics and human rights principles recommended for public health measures. (shrink)

Hlavným cieľom práce je identifikovať antinaturalistické črty etiky Dunsa Scota. Predpokladom je objasnenie pojmu naturalizmu. V teoretickej filozofii je možné rozlíšiť metafyzický, vedecko-metodologický a sémanticko-analytický naturalizmus. V praktickej filozofii je naturalizmus prítomný v etike cnosti, v ktorej sa pri dosahovaní dobrého života pracuje s pojmom ľudskej prirodzenosti a emočno-afektívna stránka človeka je relevantným prvkom etického uvažovania. Voči nej stojí etika pravidiel, podľa ktorej je zdrojom morálne dobrého ľudská racionalita, prax má byť formovaná podľa poznania rozumu a emocionalita je v (...) tomto etickom uvažovaní irelevantná. Na základe rozboru niektorých diel Dunsa Scota je jeho etika antinaturalistická v týchto bodoch: vôľa ako protiklad prirodzenosti; oddelenie morálky a blaženosti; sekundárny význam emócií v etickom uvažovaní; univerzálne záväzný imperatív lásky k Bohu; vôľa ako sídlo morálnych cností. Spojenie blaženosti, cnosti a prirodzenosti u Scota stráca vnútornú súdržnosť, prirodzené a morálne dobro nekonvergujú, čo sa odráža v „denaturalizácii“ morálky. Na základe identifikácie antinaturalistických čŕt Scotovej etiky prichádzame k záveru, že jeho etika má bližšie k etike pravidiel. (shrink)

Open peer commentary on the article “The Banathy Conversation Methodology” by Gordon Dyer, Jed Jones, Gordon Rowland & Silvia Zweifel. Upshot: I compare two closely related methodologies: the Banathy Conversation Methodology and Structured Dialogic Design (or Structured Democratic Dialogue, SDD.

A partir de son apparemment étrange observation d'une influence cachée des étoiles sur l'action humaine une attentive reconsidération du concept de l'actus humanus de Saint Thomas dans la Prima Secundae révèle une vue plus ample des processus internes à l'agent humain qui contribuent à la spécification individuelle de l'action humaine et, donc, de la liberté humaine. Il semble que parmi les adeptes de la théorie thomiste de l'action, l'influence importante que l'appétit sensible peut exercer en cette direction, tout en restant (...) entièrement caché aux actes conscients de l'intellect et de la volonté de la personne, n'a pas été reconnue jusqu'aujourd'hui. Dans sa théorie de l'action Saint Thomas fournit un cadre solide pour une réflexion ultérieure sur l'influence de l'inconscient dynamique sur la liberté et pour une intégration critique interdisciplinaire des intuitions valides de la psychologie des profondeurs. En plus, il semble que la redécouverte de son concept plus large de l'actus humunus rende possible de repenser à profit certains éléments classique de son éthique. (shrink)